Meľínok jazykovedy

Zámena -iu > -ú u prídavňích mien (staršú, menšú)
Zámena ô > vo (kvon, pvozňi) alebo o/ó (voľa, moj brat, pójďeme, móže)
Zámena ds/dc > c vo vnútri slov (preceda, srce)
Zámena dš/dč > č vo vnútri slov (mlačímu, vysvečenia)
Zámena koncovki -sť > z vo vetňích súvislostiach (doz‿už bolo)
Zánik j- na začiatku slov vo vetňích súvislostiach (on‿e doma, už‿e‿dos, tan‿e motyka, ved‿ej nič nebolo)
Čiastočňí zánik j- na začiatku slova pret spoluhláskov (edon ale: jesen)
Náhrada kd- na začiatku slova s ď- (ďe, ďeže)
V postavení pred spoluhláskami na začiatku slova zaniká v- (šecko, šaďe, čela, táčike, šakoví, dovica, zať, ždi, čera, zduch)
Zánik koncovky d/ď vo vetňích súvislostiach pred slovon začínajúcin na s- a jeho zámenou za c (po‿cťenou, ve‿ci postojíme, , ve‿ca porosprávame, ke‿ca nahňevaľi)
V slovách obsahujúcich „stn“ a „str“ zaniká t (miesňi, šťasňí, prosred, sreda), v slovách obsahujúcich „sts“ zostáva iba s (meskí)
Zánik d/ď/ť/ž vo vetňích súvislostiach (ve‿ťi tá má, sre‿týžňa, u‿son slabá, dos‿son sa prejšov)
Vo vetňej súvislosti sa g vyslovuje mesto pvovodňiho k (nag‿iďe, gu‿komu)
Hláska n sa asimiluje vo vnútri slova pred hláskou b na m (hamba, žemba)
Asimiláciou c vzniká ʒ (dz): (hoʒakí, viaʒ ovieʒ maľi)
Asimiláciou vnútorňiho –ie- vzniká í (ďíťa)
3 osoba plurálu slovesa byť znie: oňi sa
Palatálne spoluhláske -ď a -ň sa depalatalizujú (ked/kod, ohen, ďen, jesen, kvon, pliesen), -ľ sa dakody zamieňa s -v (dosiav, tevná krava, ale: ma ňepáľ), -ť sa po hláski s eľiminuje (milos, boľas)
Depalatalizácia e>a (boľas, bľadí)
Občasná asimilácia u na konci slov (sadov si na lavic)
Prídavňje mená z príčastí trpňích od slovies zakončeňích s –núť a –ieť majú predposlednú slabiku dlhú: skysnúto mľieko, zmoknúta rož, zovrieta voda
Rytmickvo krátenia v 3 osobe plurálu po bezprostredne predchádzajúcej dlhej slabiki (páľa, chváľa, mláťa)
Proti spisovňimu –zdn- je vo vnútri slov –zn- (prázňi, pvozňi)
Proti spisovňimu –ždn- je vo vnútri slov –žn- (tri týžňe)
Proti spisovňimu –chš- vo vnútri slov je –kš- (drakší, ľakší)
Dvojhláska jo nahrádza dvojhlásku ie (ďjovča, poľjovka)
Dvojhláska ja nahráza á v slovese rásť (rjasť)
Prídavné mená muskiho rodu v druhon a treťon páde ednotňiho čisla majú koncovku –ího, -ímu (starího, starímu, visokího, visokímu).
Prídavňje mená ženskiho rodu sa v prvon páde množňiho čisla zakončeňje na -ie (dobrie, slatkie)
Privlastňovacie prídavňje mená sa zakončeňje na –ve (Plavcove, susedove).
Namesto koncovky -ek sa v zdrobnelinách používa koncovka –ok: (bračok, hrnčok, pršťok)
Inštrumentál množňiho čisla slov skloňovaňích podľa vzoru chlap má tvar s chlapcí, z‿gazdí